Milí misijní priatelia a dobrodinci
Keď reflektujem môj doterajší život, tak ho vidím ako dlhú cestu vlakom, pri ktorej je čas vykloniť sa z okna a sledovať ako sa navôkol menil môj svet. Vlak, ktorý má svoje zastávky, prestupy, meškania, návraty a chvíle, keď človek uvažuje, či už vystúpil na správnej stanici alebo má ísť ďalej.
Volám sa Pavol a moja cesta nezačala s jasným zámerom stať sa misionárom. Kráčal som, cestoval som, učil sa a skúmal život. Svet ma vždy priťahoval svojou rozmanitosťou. Miloval som cudzie jazyky, kultúry, mapy, príbehy ľudí pri káve. A tak som nastupoval na rôzne vlaky. Niekedy s jasným cieľom, inokedy len s batožinou túžby po poznaní. A predsa, medzi všetkými zastávkami existovala jedna, ktorá ma už dávno volala menom aj keď som to ešte nevedel. Jedna zprvých pre mňa významných zastávok bola dobrovoľnícka skúsenosť vJužnej Amerike. Rok života v Brazílii ma veľa naučil, hlavne to, že človek nie je bohatý tým, čo vlastní, ale tým, čo dokáže darovať. Pochopil som, že misia nezačína na mapách a miestach, kde som chcel byť, ale v srdci. Po návrate domov vlak pokračoval ďalej. Tentokrát ma priviedol na stanicu s názvom Viva Academia! Nachádzal som sa na trati Bratislava – Viedeň – Berlín, kde som vyštudoval učiteľstvo nemeckého jazyka a literatúry a pokračoval som ďalej vdoktorandskom štúdiu. Moje spoznávanie sveta pokračovalo aj na ďalších misijných staniciach. V Afrike, Nairobi u misionárov lásky, v Indii, Kalkate – v epicentre pôsobenia dnes už svätej Matky Terezy. Každé z týchto miest neboli pre mňa len navštívenými miestami, ale samotnými volaniami. Prvé z volaní sa udialo počas ľudových misií v našej farnosti, ktoré viedli verbisti, kde sa ma jeden z misionárov v sakristii bez pátosu opýtal: „Nechcel by si byť aj ty misionárom?“ Vtedy som sa len pousmial. Vlak ešte nebol pripravený odísť. Ale „zvuk,“ ktorý kedysi zaznel, sa už nedal vymazať. Zatiaľ som menil vlaky, smeroval do nových miest, vracal sa späť, hľadal a skúšal. Možno som v tom čase ešte nebol pripravený nastúpiť na ten správny vlak. Až v posledných troch rokoch sa táto otázka stala čoraz hlasnejšou. Všetky tie volania od pátra v sakristii, cez cudzie jazyky, cestovanie a dobrovoľníctvo ma doviedli na stanicu, kde som potreboval vystúpiť a chvíľu sedieť na lavičke. Vnútorne som cítil, že sedím na stanici, kde už nejde len o ďalší prestup, ale o rozhodnutie, ktoré zasiahne celú moju životnú trajektóriu. Všetko zrazu zapadalo do jedného veľkého puzzle, kde som si na stanici po rokoch hlasno a jasne odpovedal na pátrovu otázku: „Áno, chcem!“ Urobiť tento krok nebolo jednoduché, keď už človek má vyštudovanú univerzitu, kariéru a zaužívaný rytmus dňa i rokov.
A tak nastupujem na stanici Spoločnosť Božieho Slova v jubilejnom roku nádeje a zároveň pri príležitosti 150. výročia našej kongregácie. Som postulant vo formačnom dome, kde žijem komunitný život s ďalšími spolubratmi v medzikultúrnom prostredí. Som študentom 1. ročníka Teologickej fakulty Trnavskej univerzity a viem, že som nastúpil na vlak, na ktorý som bol volaný už dávno. Po úspešnom absolvovaní zimného a letného semestra ma čaká noviciát. Ročný „pobyt“ hlbšieho ponorenia sa do našej spirituality SVD, modlitby, ticha a prehlbovania môjho povolania.
Na tejto ceste si dovolím požičať slová môjho obľúbeného pápeža Benedikta XVI., ktoré nech ma sprevádzajú ako svetlo v okne nočného vlaku. „Dovoľte Kristovi horieť vo vás, hoci to môže znamenať obetu a zriekanie. Majte odvahu darovať seba samých ako vosk sviece, aby Pán skrze vás rozžiaril temnotu sveta.“ A tiež „Nebojte sa sveta, budúcnosti ani vlastnej slabosti. Pán vám doprial žiť v tejto historickej chvíli, aby vďaka vašej viere jeho meno naďalej znelo po celej zemi.“
Drahí čitatelia mladého misionára, prosím vás o modlitby za nás seminaristov, postulantov, ktorí sa učíme denne odpovedať na volanie: „Poď a nasleduj ma!“ Ďakujem za vašu podporu, povzbudenie a blízkosť. Veď na misii sme všetci. Každý vo svojom priestore, povolaní a čase.
Nech sa naše cesty, ktoré sa stretajú v jednom bode spájajú v Kristovi našom Pánovi. Stretneme sa v Eucharistii.
S pozdravom a požehnaním
Pali
